Nosenie detí a vzťahová výchova.

Nosenie dieťata, podobne ako iné časti vzťahovej výchovy ( spoločné spanie, dojčenie ), nie je novou myšlienkou. Po stáročia ženy nosili svoje deti v rôznych vakoch, látkach, šatkách. 

Skúsenosť tieto ženy naučila, že bábätká sú najšťastnejšie v náručí svojich matiek alebo iných osôb, ktoré sa o ne starajú. Kočíky sú relatívne nové vynálezy používané v modernej dobe, keď "odborníci" začali radiť ženám, že príliš veľa pozornosti venovanej deťom ich môže "rozmaznať".

Voľba rodičov nosiť dieta so sebou na dôverne známom mieste pritúlené k matkinej hrudi, im uľahčuje byť s dieťatkom v kontakte aj uprostred rušného dňa. 

V roku 1986 tím pediatrov v Montreale robil výskum na 99 matkách s bábätkami. Polovicu rodičov požiadali, aby nosili svoje bábätká denne minimálne tri hodiny aj v prípade, ze bábätko neplače alebo nie je mrzuté. Rodičia dostali na pomoc nosiče. Ostatní rodičia tvorili kontrolnú skupinu a nedostali žiadne špecifické inštrukcie ohľadom nosenia. 

Po šiestich týždňoch vedci zistili, že nosené deti plakali a hnevali o 43% menej ako skupina nenosených detí.

V kultúrach, kde sú bábätká nosené, alebo spia vedľa svojich matiek, celkový čas plaču mohol byť meraný v minútach. Pri výskumoch na bábätkách v západnych kultúrach bol čas plaču meraný na hodiny.

Máme tendenciu považovať za normálne, že bábätká veľa plačú, ale v iných kultúrach to nie je považované za normu. 

Nosenie dáva "vyspelejším" kultúram poznať, čo iné kultúry vedeli už dávno. Nosenie bábätka znamená, že nemusíte počúvať veľa plaču. 

Deti vychovávame už od narodenia tým, akým spôsobom a v akej miere naplňujeme jeho potreby.Cieľom uspokojovania jeho potrieb, nie je dobré a neplačúce bábätko. Bábätko, ktoré neplače nemusí byť vždy spokojné. Dieťa nemá inú možnosť len plakať, keď potrebuje pomoc. Pokiaľ takéto volanie o pomoc bude márné a uspokojenie nejakej potreby sa mu nedostane, bude to pravdepodobne skúšať ešte nejakú dobu znova a znova. Ale keď sa nedovolá nikdy, alebo len zriedka vo chvíli keď niečo potrebuje, bude pre neho bezvýznamné plakať a dávať tým svoje potreby najavo. Na prvý pohľad to môže mať pozitívny efekt. Prestane matku "otravovať" krikom mimo vyhradenú "dojčiaciu, spiacu  dobu. " Neznamená to, že inokedy nie je hladné, že nepotrebuje pohladiť, popestovať....Pokiaľ v správny čas dokážeme napliť potreby dieťata, potom bude spokojné at vie prejaviť , keď potrebuje našu blízkosť. To mu dáva šancu byť čo najskôr samostantým. A tento model ostáva v dieťati celý život. 

Pokiaľ by bol detský plač efektívny a niekto mu pomohol vtedy, keď ono potrebovalo, dokáže si o pomoc požiadať aj v dospelosti ak ju potrebuje a naviac vhodným spôsobom. 

Najzákladnejšie potreby, jedlo, dojčenie spánok sú pre nás samozrejmosťou a nosením v šatke tieto potreby bábätku výborne sprostredkujeme. Dieťatko je priamo pri prsníku, kedykoľvek ho potrebuje, je blízko matky, a bez toho, aby muselo nejakú dobu plakať. 

Je tiež známe, že nosené deti sú spavejšie, blízkosť matky im dáva pocit bezpečie, a húpavé pohyby ho uspávajú. Dokáže sa rýchlejšie nastaviť na režim dňa a noci.  Že deň je aktívna fáza, kedy matka pobehuje a ono sa pohupuje v šatke, a noc je keď si matka ľahne vedľa neho a odpočíva. 

Potreba, ktorú považujeme za najdôležitejšiu, láska je tiež nosením v šatke výborne sprostredkovaná. Je to láska prejavená telesnou blízkostou a častým hladením, ku ktorému blízkosť bábätka zvádza. 

Keď dospelí nosia svoje bábätká, naše deti dostávajú lekciu, že bábätká sú dôležité, a že patria k rodičom. Učíme tak naše deti, aj ostatné deti, že veľkí sa starajú o malých, a že s bábätkami je zábava. Keď nosíte svoje dieťa, zaujímate rodičovský postoj, ktorý budú ostatní napodobnovať. Ak niekam prinesiete svoje bábätko v šatke, ostatní rodičia, ktorí tiež takto majú svoje deti so sebou sa budú cítiť lepšie. Vaše vlastné deti budú napodobňovať nosenie bábätka so svojimi bábikami a plyšovými medvedíkmi.

* zdroj Attachment Parentig Book - W.Sears, Šatkovaní - j. Turnovská