Prečo je nosenie dôležité

O pozitívach nosenia sa už toho popísalo pomerne veľa, pravdepodobne každý z nás pozná aspoň jedno z nich. Vieme, že nosenie je jednoducho dobré :-). Po prečítaní jednej časti knihy Malý tyran od autorky J. Prekopovej som sa dozvedela veľmi zaujímavé informácie, nad ktorými som sa predtým nezamýšľala a práve autorka v tejto svojej knihe vysvetľuje, prečo je ľudské mláďa - novorodenec, dojča, batoľa vhodné, ba až dôležité nosiť. Nazýva to obdobím tzv. sociálnej maternice.

Dieťa počas vnútromaternicového vývoja prostredníctvom nepretržitého kolísavého pohybu a tlkotu matkinho srdca vníma symbiotické pohyby s matkou. Získava tak základnú dôveru, vie, že za každým pohybom bude nasledovať ďalší, plnia sa jeho očakávania. Cíti sa teda v bezpečí. Zmena nastáva ihne´d po pôrode, keď sa puto medzi matkou a dieťaťom pretrhne a dieťa začína samostatne existovať, no táto zmena môže a vlastne aj vyvoláva u neho neistotu a strach, lebo nevie, čo bude nasledovať a čo môže očakávať. Preto potrebuje naspäť získať pôvodnú väzbu - a to dosiahne zase len pobytom na matkinom tele, kde bude cítiť tlkot jej srdca, teplo, dych, bude mať na dosah potravu - dojčenie. Tento pezprostredný kontkat je dôležitý u všetkých cicavcov, ale u ľudského mláďaťa obzvlášť, keďže prichádza na svet ako najbezbrannejšie. Pri porovnaní s inými cicavcami (mačky a psy) sa dieťa rodí fyziologicky predčasne - čo znamená, že schopnosťpostarať sa o seba, ktorú majú už spomenuté mláďatá pri narodení, nadobúda dieťa až vo veku 12 - 18 mesiacov.Tento čas by teda dieťa malo stráviť v "sociálnej maternici" na matkinom tele. V menej civilizovaných kultúrach, kde je nosenie ešte stále bežným javom celý proces trvá 2 a pol roka - čiže počas tohoto obdobia je dieťa nosené matkou či iným príbuzným.

Je samozrejmé, že v našej kultúre nie je možné nosiť dieťa tak dlho (hoci som fanatik nosenia, ale túto informáciu beriem ako fakt), ale podľa mňa by bolo vhodné nosiť novorodenca (čiže prvé 4 týždne) takmer nonstop - okrem nočného spánku. Mladšie dojča do 6. mesiaca čo najčastejšie s ohľadom na jeho psychomotorický vývoj - čiže aspoň denné spánky v šatke alebo nosiči + prechádzka. Staršie dojča (6 mesiacov - 12 mesiacov) a batoľa nosíme podľa potreby - napríklad u staršieho dojčaťa môžeme takto riešiť ešte stále denné spánky, prípadne aj prechádzky a batoľa nám dá už jasne najavo kedy a či vôbec sa nosiť chce (u nás nastal koniec nosenia približne okolo roku a pol).

A ešte na záver - podľa A. Portmanna a B. Hassensteina patrí človek k zoologickému druhu, ktorý svoje mláďatá nosí. (v článku som použila informácie z knihy J.Prekopovej - Malý tyran - str. 55 - 56) AUTOR: Zuzana Gombárská Ováriová